Pezinské príhody

Bolo – nebolo, stalo sa – nestalo… Vlastne stalo! A iba nedávno. Včera!

Cestou do Bratislavy, stojac v rade na lístky, pozorovala som ľudí na železničnej stanici v Pezinku. Milých aj nervóznych, pomalých aj bežiacich, Pezinčanov aj tých druhých… Stanica je zaujímavé miesto, pretože je vždy na čo pozerať. Tá naša je podľa mňa krásna. Je vynovená a vonia. Útulná, ako naše mesto.

Sú dni, kedy je pre mňa také radové čakanie celkom príjemné. Občas sa totiž stretnú moje časy s časmi pána A. Tak som si ho nazvala. Sedáva v čakárni na lavičke so slúchadlami na ušiach. Jeho oči sú obsadené stláčaním mobilu, takže ani nevie, že je pre niekoho centrom pozornosti. Nenosí čiapku, a tak sú vidieť jeho kučeravé polodlhé drzé vlasy, vzhľadom hraničiacim s neupravenosťou. Padajú mu do čela a z času na čas si ich snaží založiť za ucho. Niekedy si predstavujem, že som jeho známa. 🙂 Že sedíme vedľa seba a smejeme sa. Určite by sme si veľmi rozumeli. 🙂 Kto vie aká prozreteľnosť musí zasiahnuť, aby to zistil.

Vedľa pána A. sedí nezaujímavá žena mladšieho vzhľadu, typovo pripomínajúca jeho vzdialenú sesternicu. Rozdiel je len v tom, že zakiaľ jemu tá ledabolá úprava pristane, ona vyzerá ako žena bez vkusu. Zaujímavý rozdiel.

Moje pozorovanie a predstavy preruší staršia pani, ktorá sa konečne dostala na prvé miesto v dlhšom rade. Okienková predavačka lístkov ju žiada o strpenie so slovami, že necestuje teraz, nech pustí ľudí za ňou, lebo tí potrebujú rýchlo lístok. Prekvapila ma takáto žiadosť. Predstavila som si samú seba na jej mieste. Ako by som asi reagovala? Pokorne, ako ona, alebo nervózne, otvorene vyjadrujúc nespokojnosť s touto malou diskrimináciou? Čo by ste urobili vy?

Kým sa pani dostala ku svojej chvíli, rad sa doplnil ešte o zopár ľudí. A tak si tam navyše postála ešte zo päť minút. Je to veľa alebo málo tolerancie k oneskorencom? Zrejme záleží na uhle pohľadu. Pre toho, koho nohy nebolia a nemá problém s chrbticou a krvným tlakom, to je nič. Ani pani pokladníčku za okienkom zrejme hlava nebolí. Napríklad pre človeka, čo si len odbehol z obednej prestávky to už môže znamenať večnosť. Každou minútou sa môže zjaviť šéf a plány s rýchlou kúpou lístka možno na vlakový výlet s frajerkou sú skomplikované. Pomôžu potom oneskorenci?