Pezinské príhody

Dnes ráno som sa stala svedkom dopravnej hádky. Trochu som tým dvom závidela, pretože vždy som chcela vedieť o čo ide tomu či onomu, keď trúbi alebo bliká. Každý to už zažil. Napríklad vtedy, keď sa postavím na ľavú stranu v čerstvo prerobenej ulice na jednosmerku. Postarší cyklista, čo sa tu zrejme cíti viac ako doma, do mňa pri odbočovaní do protismeru, do zákazu, […]

“Prosím vás, aký je tu systém?” “Ako?” “No, aký je tu systém, pretože ja som tu už od desiatej, je pol jednej a stále tu stojím a nejak sa nič nedeje!” V čakárni u chirurga sme sa zrazu všetci prestali mračiť a začali sa uškŕňať. Nie zo škodoradosti. Z tichej, nudnej rezignácie. Zrazu prišiel niekto, kto nás zobudil z celodenného čakania. “A s kým ste […]

Mám rada čakárne. Keď sú veľké a priechodné, je čo pozorovať. Tá v poliklinike u očného lekára je parádna. Má už dlhšiu dobu pokazené svetlo, čím sa aj napriek malému stolčeku s luxusnou fľašou vody a plastovými pohárikmi stáva ponurou a ošumelou. Škoda, taká maličkosť a aká veľká zmena. Všetko zlé je však aj na niečo dobré. Aj tu to platí. Osvetlenie […]

Bolo – nebolo, stalo sa – nestalo… Vlastne stalo! A iba nedávno. Včera! Cestou do Bratislavy, stojac v rade na lístky, pozorovala som ľudí na železničnej stanici v Pezinku. Milých aj nervóznych, pomalých aj bežiacich, Pezinčanov aj tých druhých… Stanica je zaujímavé miesto, pretože je vždy na čo pozerať. Tá naša je podľa mňa krásna. Je vynovená a vonia. […]